Začiatkom 9. storočia sa slovanskí vodcovia stavajú na odpor franskej závislosti, na druhej strane podľa ich vzoru prijímajú kresťanstvo. Postupne sa kmene zlučujú a vytvárajú sa dve kniežactvá: Nitrianske a Moravské.

Nitrianske kniežactvo : Rozprestieralo sa na dnešnom západnom Slovensku od Malých a Bielych karpát po Hron, pravdepodobne doň patril aj Turiec a oblasť Banskoštiavnických vrchov. Bol to nadkmeňový útvar, ktorému vládol Pribina. Pribina bol prvým slovienskym vládcom vládcom na území Slovenska známym podľa mena. Počas jeho existencie sa začínalo vytvárať spoločné vedomie spolupatričnosti, čo odborníci nazývajú začiatkom etnogenézy Slovákov. Prvý údaj o Pribinovi sa vzťahuje k roku 828 alebo 829, kedy dal salzburskému arcibiskupovi Adalramovi v Nitre vysvätiť najstarší písomne doložený kostol vo východnej časti strednej Európy. Vtedy bol ešte pohanom, no podporoval šírenie kresťanstva, pokrstiť sa dal až na dvore franského kráľa Ľudovíta Nemca. V sporoch a bojoch s moravským kniežaťom Mojmírom bol porazený a asi v roku 833 ho Mojmír vyhnal aj s 500 člennou družinou a synom Koceľom z Nitrianskeho kniežatstva. Odišiel do okrajového územia Franskej ríše ku správcovi východnej marky grófovi Ratbodovi. Ten ho predstavil kráľovi Ľudovítovi Nemcovi. Po 5-6 rokoch putovania a bojov v prostredí Bulharov a Chorvátov prešiel so svojou družinou do služieb Franskej ríše. V Dolnej Panónií získal do léna majetky. V tomto priestore obývanom slovanským obyvateľstvom vytvoril rozsiahle kniežatstvo s centrom v Blatnohrade. Územie Pribinovho panstva sa rozprestieralo nie len v južnej  časti Podunajska, ale aj vo východnej časti dnešného Štajerska a SV Slovinska. Za svojej vlády tu dal postaviť 13 kostolov. Tragicky zahynul počas vzbury Ľudovítovho syna Karolmana v boji s Moravanmi. Pribinovým nástupcom sa stal jeho syn Koceľ.

Veľká Morava : V roku 833 Mojmír porazil Pribinu, zlúčil obe kniežactvá v jeden štát a vytvoril dynastiu. Veľká Morava bol prvý silný štátny útvar západných Slovanov.

Existujú dva názory o tom, kde sa presne nachádzali centrá Veľkej Moravy:

1. názor: Centrá veľkej Moravy sa nachádzali na Morave (Mikulčice) a Slovensku (okolie Nitry);

2. názor hovorí, že existovali dve Moravy, tá prvá ako v prvom názore, a druhá Morava v bola okolí dnešnej rieky Moravy.

Mojmír bol ešte vazalom panovníka Franskej ríše a musel mu platiť predpísané alebo dohodnuté poplatky. Využíval dobré vzťahy s Franskou ríšou na dobudovanie svojho štátu, podporoval tiež kresťanské misie z Bavorska. V polovici 40. rokov 9. storočia vznikli vnútorné rozbroje medzi veľkomoravskými panovníkmi ( veľmožmi ). Roku 845 bol o nich informovaný aj franský panovník Ľudovít Nemec na sneme v Paderborne, na ktorom sa zúčastnili aj zástupcovia Moravanov. V polovici augusta 846 vstúpil Ľudovít Nemec s vojskom na Veľkú Moravu aby tieto rozbroje urovnal. V tomto roku dosadil za veľkomoravské knieža Mojmírovho synovca Rastislava. Nemožno vylúčiť ani možnosť, že rozbroje a zmätky vypukli po smrti Mojmíra kvôli právu na nástupnictvo.

Čoskoro sa aj Rastislav pokúšal oslobodiť od záväzkov voči Ľudovítovi Nemcovi a posilniť nezávislosť Veľkej Moravy, čo sa mu po neúspešnej výprave Ľudovíta Nemca roku 855 aj podarilo. Rastislava nepokoril ani najstarší syn Ľudovíta Nemca Karolman. Jeho výprava v roku 858 sa skončila uzavretím mieru. V roku 861 zasiahol Rastislav dokonca do záležitostí Východofranskej ríše, kedy sa stal spojencom Karolmana, ktorý sa vzbúril proti svojmu otcovi.

Rastislav podporoval šírenie kresťanstva na Veľkej Morave. Jeho nositeľmi boli najmä duchovní z územia Východofranskej ríše, čo len umocňovalo jej vplyv na Veľkú Moravu. V záujme upevnenia jej politickej samostatnosti sa Rastislav pokúšal túto situáciu zmeniť a výrazne oslabiť pozície franského kléru. Asi v roku 861 sa obrátil na rímskeho pápeža Mikuláša I. s prosbou o vyslanie učiteľov ovládajúcich slovanský jazyk. Po jeho odmietnutí sa obrátil k byzantskému cisárovi Michalovi III. Ten vyslal v roku 863 na Veľkú Moravu misiu na čele s bratmi Konštantínom a Metodom.

Po dlhoročných bojoch a sporoch s Ľudovítom Nemcom a jeho synmi sa Rastislav koncom 60. rokov cítil byť nezávislým vládcom. V roku 869 ho však napadol najmladší Ľudovítov syn Karol. Hoci výprava nebola veľmi úspešná, práve v tomto období sa vyostrili rozpory medzi Rastislavom a jeho synovcom Svätoplukom, ktorý vládol ako správca údelu v Nitre. Keď sa Svätopluk začiatkom roku 870 stal dobrovoľným lénnikom Karolmana, chcel ho dať Rastislav zabiť. No Svätopluk ho predbehol, v máji 870 Rastislava zajal a vydal Karolmanovi, ktorý potom obsadil Veľkomoravské kniežatstvo. Frankovia zajali aj Svätopluka a na Veľkú Moravu dosadili dvoch správcov ( Engelšalka a Viliama), proti ktorým čoskoro vypukla vzbura. Karolman poslal Svätopluka nazad na čele vojska, ale Svätopluk sa obrátil proti Frankom a vyhnal ich z Veľkej Moravy. Roku 874 uzavrel s Frankmi mier, ktorý využil na zveľaďovanie krajiny a výboje do okolitých krajín. K Veľkej Morave boli pričlenené i Čechy, niektoré územia Poľska medzi Odrou a Vislou, územie sálskych Srbov a územie Panónie (až do Potisia s územím Koceľovým).

Východofranská vrchnosť v Regensburgu Rastislava pôvodne odsúdila na smrť, potom ho však oslepili a odsúdili na doživotie. Rastislav bol typickým neľútostným vládcom konca prvého tisícročia. S jeho menom sa však spája upevnenie politickej samostatnosti Veľkej Moravy, nové impulzy šírenia kresťanstva, zrod samostatnej cirkevnej provincie na Veľkej Morave, začleňovanie územia našich predkov do vtedajšej civilizovanej Európy i začiatky slovanskej písomnosti.

Svätoplukovi sa ako prvému pripisuje titul a postavenie kráľa. Pred rokom 890 ovládol čechy kde sa pod jeho ochranu dal knieža Bořivoj. Svätopluk sa oženil s Bořivojovou sestrou Svätožizňou a mal s ňou dvoch synov  Mojmíra II., Svätopluka II. A Preslava. Roku 890 závislosť a podriadenosť Čiech na Veľkej Morave uznala aj Východofranská ríša. Za jeho panovania sa Moravania stretli prvýkrát aj so starými Maďarmi. Niekedy ako spojenci, inokedy ako protivníci. Roku 873 pomohol Svätopluk oslobodiť Metoda z internácie v Bavorsku, odovzdal mu do správy všetky kostoly a umožnil mu šíriť kresťanstvo na novozaujatých miestach. Za Svätoplukovej vlády pápež Ján VIII. Bulou z roku 880 definitívne povolil sloviensky jazyk v liturgii a vytvorenie samostatnej veľkomoravskej cirkevnej provincie. Svätopluk sám však asi pod vplyvom nitrianskeho biskupa Wichinga uprednostňoval latinskú liturgiu. Po Metodovej smrti sa spoločne podpísali pod nútený odchod Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Tí odišli do Bulharska, Čiech, k srbským a chorvátskym kmeňom. Slovanské písomnictvo sa ďalej rozvíjalo najmä v Bulharsku a Kyjevskej Rusi a hlaholika sa stala základom cyriliky. Nový pápež Štefan V. pod vplyvom franských kňazov vydal roku 885 zákaz používať slovanskú liturgiu.

Svätopluk bol mocným, úspešným ale aj krutým panovníkom. Niektoré pramene ho nazývali kráľom. Za jeho vlády územne vzrástla Veľká Morava natoľko, že vyplňovala východnú časť strednej Európy. Preto sa oprávnene nazývala Veľkomoravskou či Svätolukovou ríšou. Veľká Morava však dlho mocnou nezostala.

V roku 894 zomiera Svätopluk, ktorý mal troch synov (existencia tretieho syna je ale spochybnená), medzi ktorých rozdelil vládu. Prvý syn bol MOJMÍR II. - ten sa mal stať hlavným vládcom, druhým bol SVÄTOPLUK II., ktorému údajne nestačilo Nitrianske kniežactvo, preto sa spojil s Frankmi proti svojmu bratovi. V roku 898 zaútočili na Veľkú Moravu Frankovia spolu s Čechmi a kočovnými Maďarmi. Predpokladá sa, že štát existoval ešte začiatkom 10. stor., v rokoch 902 a 906 ešte Moravania uspeli na výpravách proti Maďarom, ale potom už nasledoval zánik. V roku 906 prešli Maďari cez Moravu na výpravu do Saska. Rok 907 sa považuje za rok zániku Veľkej Moravy.

CITÁTY O ZÁNIKU VEĽKEJ MORAVY

"Neskôr napádali častými nájazdami končiny Korutánska, Moravanov a Bulharov. Veľmi málo ľudí zahubili mečom, mnoho tisíc však šípmi, ktoré vystreľovali s takým umením s rohových lukov, že ich zásahom sa dalo vyhnúť len ťažko."

Regino z Prümu o Maďaroch, r.889.

"Uhri vpadli do Korutánska a boli pobití v bitke, ktorá sa zbehla v sobotu. V tom istom roku sa s kráľom uzmierili Mojmír, vojvoda moravský a Isanrik gróf norický, ktorý sa k nemu uchýlil."

Švábska svetová kronika, r.901.

"Uhri boli pobití Moravanmi."

Švábska svetová kronika, r.902.

"Uhri boli porazení Moravanmi. Uhri spustošili 22.júla končiny Saska a mnoho ľudí pobili."

Saský letopisec, r.906.

"Najhoršia bitka sa strhla pri Bratislave 4.júla."

Salzburské najväčšie letopisy, r.907.

Pribina                                                           Základy veľkomoravského kostola z 9. storočia. Lokalita Devín.

                                                                                                                                                                                        List pápeža Jána VIII. Svätoplukovi.

Rekonštrukcia opevneného sídla(hradu) veľmoža v Ducovom pri Piešťanoch,
ktoré bolo vypálené až niekedy medzi rokmi 940-970.

Mapka oblasti Veľkej Moravy.